Neviete si uvariť ani vajíčko?
Tak tu ste správne.
pomoc@neviemvarit.sk

Mikrovlnná rúra

Nedávno to naša mikrovlnka po 22 rokoch práce vzdala a tak sme museli tri dlhé dni poživeň pracne ohrievať na sporáku. Vtedy som si uvedomil, aký je to výborný pomocník a koľko času mi vie ušetriť. Napíšem preto o nej postupne dva články. Prvý sa bude venovať tomu, čo sa to s potravinou vlastne v mikrovlnke deje a druhý už bude o práci s ňou.

Mikrovlnka I

Ohrev (varenie) jedla v mikrovlnke je odlišný od iných spôsobov tým, že teplo nepôsobí na jedlo zvonku, ale jeho zdrojom sú molekuly, väčšinou vody, ktoré sú súčasťou jedla.

Vysvetlenie ako to mikrovlnka dokáže urobiť podávajú na rôznych stránkach bezmenní „odborníci“. Tak sa potom dozviete že v mikrovlnke sa produkujú negatívne nabité elektróny. Dozviete sa že + a – sa odpudzujú a zrejme preto sa elektróny odrazia od kladne nabitých stien rúry. Toto produkuje svetelné vlny v mikrovlnnom rozsahu a tie začnú dookola poskakovať. Tieto absorbuje voda v potravinách, ktorá je k nim magneticky priťahovaná a táto príťažlivosť ich núti aby vibrovali, kým sa nezahrejú.

Dvakrát som si overil či to nie je z 1. apríla alebo zo silvestra.

Nie je pre vás dôležité vedieť ako mikrovlnka fuguje. (Koho by to veľmi zaujímalo tak Wikipedia to vie).

Dôležité je vedieť ako dokáže ohriať jedlo voda v ňom. Predstavte si molekuly vody ako maličké magnety. Keby ste tieto magnety dali do magnetického poľa otočili by sa všetky jedným smerom a ak by ste ho prepólovali otočili by sa všetky opačným smerom. V molekule vody prevláda na jednej strane záporný náboj a na druhej kladný. Toto spôsobuje, že sa chovajú v elektromagnetickom poli ktoré mení smer, ako magnety v magnetickom poli. A teraz si predstavte že ich nútite sa takto vrtieť približne dva a pol miliardy krát za jednu sekundu. Musia pritom prekonať vlastnú zotrvačnosť a aj medzimolekulové trenie a tak sa im to veľmi nedarí. Toto spôsobí - skrátene povedané – premenu elektrickej energie na tepelnú. Vzniknuté teplo ohreje potraviny podľa toho koľko vody je v nich prípadne koľko vody je v nejakej časti potraviny.

Predslov

Kel je síce zdravý, ale dosť fádnej chuti a preto treba polievku z neho dostatočne „vylepšiť“.

Kelová polievka

Budete potrebovať hlávku kelu cca 500 g, zemiaky 300 g, jednu väčšiu mrkvu, jeden menší petržlen, jeden väčší strúčik cesnaku, cibuľu (ideálne šalotku) cca 60 g, jednu kopcom polievkovú lyžicu br. masti, jednu kopcom čajovú lyžičku soli, mleté čierne korenie 1/4 čajovej lyžičky, ½ čajovej lyžičky mletej rasce, ½ čajovej lyžičky mletej sladkej papriky, ½ čajovej lyžičky majoránky, jednu kocku bujónu (zeleninový, karpatský číri a pod.) dve polievkové lyžice hladkej múky, dve stonky ligurčekovej a dve stonky petržlenovej vňate.

Kel očistite, vyrežte hlúb a nakrájajte na rezance. Zemiaky ošúpte a nakrájajte na kocky. Mrkvu oškrabte, rozrežte po dĺžke a pokrájajte na polmesiace. Petržlen oškrabte a prerežte po dĺžke. Cibuľu a cesnak ošúpte, cibuľu nakrájajte na drobno a prichystajte si hrnček studenej vody (0,5 l). V hrnci o objeme 3,5 - 4 l na masti uduste cibuľu, pridajte cez lis pretlačený cesnak a múku. Múku na masti dobre opražte, nie do hneda len toľko aby sa jej zvýraznila vôňa a chuť. Potom pridajte papriku, pol minúty popražte a zalejte vodou.

Okoreňte, osoľte a pridajte kel, mrkvu, petržlen a zemiaky. Dolejte 1,3 l vody. Keď voda začne vrieť zamiešajte do nej na lyžici rozdrobený bujón. Varte 30 minút, potom pridajte zviazané vňate a ešte varte 10 minút. Odstavte z platne, vyberte vňate a petržlen a pridajte majoránku.

Doslov

Keď by sa vám ešte polievka zdala fádna skúste ju dochutiť čajovou lyžičkou zeleninového ochucovadla, trochou tekutého polievkového korenia, prípadne ešte do nej pretlačte cez lis jeden strúčik cesnaku.